Úspešní v pestovaní viniča boli už Kelti, neskôr ich vystriedali Rimania a Avari. Prvá písomná zmienka o vinohradoch v regióne pochádza z 12.storočia v zakladacej listine benediktínskeho kláštora z r. 1135.
Pestovanie vínnej révy aj jej predaj napredoval, to sa však zmenilo v 16. storočí kvôli osmanským nájazdom. Mnohé vinohrady zostali neobrábané až do 19. storočia. V roku 1886 sa objavil nový škodca, fyloxéra, neskôr peronospóra. Avšak vedomosti, remeslo a poctivosť sa z ľudí nevytratili, preto úspešne vinohradnícku tradíciu obnovili a my jej chuť cítime dodnes.
Znie to neuveriteľne, ale značka JRD na fľašiach a odroda hrozna na etikete signalizovala kvalitnejšie víno.
Zoštátnenie a násilná kolektivizácia v Československu po roku 1948 silne poznačili aj pestovanie hrozna a výrobu vína. Kvalita postupne upadala a československé vína nedokázali držať krok s európskym vývojom. Namiesto odrodových a geograficky jasných vín sa postupne začali vyrábať menej kvalitné a lacnejšie vína. Najkvalitnejšie vína sa vtedy podarilo vyrobiť dvom zapáleným mladým odborníkom: Ondrejovi Cellengovi a Jánovi Dominovi.
Znie to neuveriteľne, ale značka JRD na fľašiach a odroda hrozna na etikete signalizovala kvalitnejšie víno.
Na socialistickom trhu dominovali nenáročné, odrodovo neuchopiteľné a lacné vína. Pre ilustráciu, niekoľkoz nich: Malokarpatské zlato, Kláštorné červené, Bakchus, Slovenské biele, Račiansky výber, Bohatýr, Šírava, Novohradské dievča, Košický poklad, Sobranecká šírava, Čaro Zemplína, Ipeľské tajomstvo, Nitrianske knieža, Pribinovo hrozno, Južnoslovenský výber, atď. Neboli to vína pre jemné povahy s vycibreným vkusom. Dominoval alkohol a síra.
Školstvo pripravovalo odborníkov na dobrej, až výbornej úrovni, avšak prax samotného pestovanie hrozna, oberanie, výroba a distribúcia vína rýchlo a spoľahlivo ničila školské predstavy o kvalite.
Výsledok bol úchvatný aj na dnešné pomery, ukázalo sa, že napriek obmedzujúcim podmienkam, úprimná snaha o kvalitu prináša výsledky. Cieľom bola svetová úroveň vín a družstevníkom z Čeboviec sa to podarilo. Znie to neuveriteľne, ale ich vína sa vyvážali do Ekvádoru, Veľkej Británie, Kanady, Švajčiarska, Holandska, dokonca aj do Japonska. Obdobie od 1980 do 1994 sa považuje za zlaté časy JRD Nenince – Pivnice Čebovce.